CBAP Monitor: Země V4 – leden 2016

V4 – energysecurity and energy markets. Challenges ahead • EU communication policy in its neighbourhood in light of third-party propaganda • Merkel and Orbán: splittingt he EU?

V4 – energysecurity and energy markets. Challenges ahead

Tomasz Daborowski, Péter Kaderják, Kristián Takáč –the Central European Policy Institute

Dlhodobým cieľom Európskej únie je znížiť závislosť jej členov na určitých druhoch energetických surovín, dodávateľoch či konkrétnych ropovodoch a plynovodoch a zefektívniť vnútorný trh s energiou. Do tohto procesu zvyšovania energetickej bezpečnosti EÚ môžu výrazne prispieť aj krajiny V4. Počas posledných rokov, najmä od plynovej krízy v roku 2009, sa energetická bezpečnosť krajín Vyšehradskej štvorky značne zvýšila, niektorí experti dokonca hovoria o „tichej plynovej revolúcii“ v strednej a východnej Európe. Avšak v oblasti energetiky regiónu V4 je stále čo zlepšovať. Všetky štyri štáty by sa mali snažiť o implementáciu akčného plánu pre severojužné prepojenie, dokončenie prepojení medzi Poľskom a Slovenskom a Poľskom a Českou republikou a Poľsko by malo finišovať s prácami na plynovom prepojení s Litvou, čo nielenže ukončí izoláciu pobaltských štátov, ale zároveň napojí štáty strednej a východnej Európy na terminál v Klaipéde. Krajiny V4 by sa takisto mali snažiť o zjednotenie svojho postoja k projektu Nord Stream II, pretože kým Slovensko a Poľsko sú proti tomuto zámeru, Česká republika má odlišný postoj. Ak by sa projekt uskutočnil, malo by to nielen ekonomické, ale aj politické dopady na EÚ, a to najmä vo vzťahu k Rusku. Situácia v krajinách strednej a východnej Európy sa odvíja od širšieho kontextu Európskej únie. Tá čoraz častejšie volá po dekarbonizácii energetického sektoru, čo môže byť problémom pre Maďarsko a Poľsko, ktoré sú pomerne závislé na uhlí a plyne. Zmena energetického mixu tak môže byť pre tieto štáty komplikovanejšia než pre Slovensko či Česko.

EU communication policy in its neighbourhood in light of third-party propaganda

Elzbieta Kaca, Justyna Arendarska, Carsten Schmiedl – the Polish Institute of International Affairs

Komunikácia EU v európskom susedstve má ešte mnoho rezerv, avšak niektorým delegáciám sa darí komunikovať odkazy Európskej únie veľmi úspešne. Na tom môže EÚ stavať a učiť sa od týchto delegácií aj to, ako čeliť dezinformačným kampaniam tretích strán. Tie sa v poslednom čase objavili najmä zo strany Ruska v oblasti Východného partnerstva a Islamského štátu na území južného susedstva EÚ. Európske inštitúcie by mali vypracovať dlhodobú komunikačnú stratégiu a bolo by prospešné, keby medzi jednotlivými delegáciami prebiehala intenzívnejšia výmena skúseností z tejto oblasti. EÚ by rovnako mala zlepšiť aj komunikáciu s bežnými občanmi štátov európskeho susedstva. Ruská propaganda sa objavila už v roku 2008 počas ruskej okupácie Gruzínska, avšak po intervencii na Ukrajine prerástla do nesmiernych rozmerov. Využíva napríklad rusky hovoriace televízne kanály, financovanie médií, think-tankov či rôznych lobbistov, ale aj „trénovanie“ bloggerov. Islamský štát zas využíva najmä najmodernejšie médiá ako Twitter či Facebook. Okrem zlepšenia samotnej komunikácie by sa mala EÚ zamerať aj na podporu slobodného prístupu k informáciám a na zlepšenie kvality médií v propagandou ohrozených štátoch. Európska únia sa teda musí prispôsobiť novým trendom v oblasti boja s propagandou a ani nedostatok finančných zdrojov pre túto činnosť nemôže byť ospravedlnením pre neaktivitu EÚ v rozvoji komunikácie so štátmi európskeho susedstva.

 

Merkel and Orbán: splittingt he EU?

Edit Inotai – the Centre for Euro-Atlantic Integration and Democracy

V poslednom období sa ku konfliktu Sever/Juh v rámci Európskej únie, ktorý bol typický pre finančnú krízu a postoj ku Grécku, pridala ďalšia línia štiepenia – Západ a Východ sa nevedia zhodnúť na postoji k utečeneckej kríze. Predstaviteľmi dvoch protipólov je Nemecko na čele s Angelou Merkelovou a Maďarsko vedené Viktorom Orbánom. Obe z krajín uskutočnili isté kroky bez konzultácie s ostatnými členskými štátmi. Nemecko utečencov vítalo s otvorenou náručou, Maďarsko zas postavilo plot na svojich hraniciach. Obe strany čoraz častejšie a hlasnejšie kritizujú kroky svojho oponenta. Evidentné sú aj fundamentálne rozdiely v politickom nastavení Merkelovej a Orbána. Maďarský premiér sa snaží získať spojencov v západnej Európe, a tým oslabiť pozíciu Merkelovej, jeho politické názory a praktiky však môžu byť len ťažko kompatibilné s postojmi väčšiny západoeurópskych lídrov. Viac podpory si Orbán získava v regióne strednej Európy. Dosiahol tak zintenzívnenie konfliktu v rámci EÚ a sám seba postavil do pozície vodcu antiutečeneckého tábora. Ďalšie smerovanie vývoja v strednej Európe bude závisieť od krokov novej poľskej vlády, ale aj výsledkov parlamentných volieb na Slovensku. Každopádne, štáty strednej Európy sú značne ekonomicky závislé na Nemecku, preto antinemecký a antieurópsky postoj nemôže byť pre ne dlhodobo priaznivý.

Zpracovala: Bety Neuschlová

721