Monitor CBAP – Balkán: Leden/Únor 2017

Croatia Considers Summertime Military Conscription Scheme • Islamic Radicalism in the Balkans • Kosovo to Have Armed Forces by 2019

Croatia Considers Summertime Military Conscription Scheme

Sven Milekic – Balkan Insights

Podľa najnovších informácií, chorvátsky parlament zvažuje možnosti znovuzavedenia brannej povinnosti v krajine.

Na základe návrhu parlamentu Ministerstvo obrany Chorvátska v súčasnosti analyzuje a simuluje jednotlivé výhody, ale aj výzvy, ktoré by opätovné zavedenie brannej povinnosti prinieslo.

Ministerstvo obrany sa vyjadrilo, že jedným z odporúčaných modelov sú letné vojenské výcviky v trvaní od troch do štyroch týždňov. Počas tejto doby by branci boli zapojení do rôznych aktivít, ktoré by sa týkali nielen vojenského výcviku, ale aj pomoci občanom jednotlivých regiónov.

Súčasný chorvátsky premiér tvrdí, že minister obrany Damir Krstičevič chce spomenutou iniciatívou spopularizovať  chorvátske ozbrojené sily, a tak ich urobiť zaujímavejšími pre mladých ľudí a nové generácie, ktoré si nepamätajú vojnu v Juhoslávii z deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Avšak, našli sa aj kritici navrhovanej iniciatívy. Bývalý chorvátsky minister obrany Ante Kotromanovič si nemyslí, že navrhovaný výcvik, vzhľadom na jeho príliš krátke trvanie, môže byť adekvátnou odpoveďou na súčasné bezpečnostné výzvy, akými sú terorizmus a humanitárne krízy.

Pri otázke, koľko by stálo obnovenie vojenskej brannej povinnosti, sa vynárajú rôzne odhady. Podľa Ante Kotromanoviča by sa mohli náklady vyšplhať na 40 až 65 miliónov Eur. Naopak, zdroje z Ministerstva obrany hovoria o podstatne nižšej čiastke.

Chorvátsko zrušilo šesť mesačnú vojenskú brannú povinnosť v roku 2008. Posledný rok sa v krajine vedie diskusia o jej znovuzavedení. S týmto návrhom prišla vládnuca strana Chorvátska Demokratická Únia (HDZ), ako aj prezidentka Kolinda Grabar Kitarovič.

 

Islamic Radicalism in the Balkans

Predrag Petrovič – European Union Institute for Security Studies

Radikálny  Islam bol dlhé roky pomerne neznámym pojmom pre krajiny na Balkánskom polostrove. Jedným z dôvodov bola tradícia miernych foriem Islamu, ďalším je však fakt, že 50 rokov komunistickej vlády nedovoľovalo rozmach Islamu ani iných náboženstiev.

V deväťdesiatych rokoch sa však situácia zmenila. Vojna v Juhoslávii, ktorá bola vnímaná  mnohými Moslimami ako vlastenecká, dala základ pre šírenie radikálnych foriem Islamu na Balkáne. Niečo okolo 2000 islamských bojovníkov v tom čase prišlo z iných krajín a vstúpilo prevažne do radov bojujúcich bosnianskych Moslimov. Napriek Daytonskej mierovej zmluve, ktorá žiadala vyhostenie cudzích islamských bojovníkov, 600 z nich získalo občianstvo Bosny a Hercegoviny.

Ďalším z dôvodov radikalizácie je zlá ekonomickú situácia, ale aj korupcia a vysoká nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch Balkánu. Spomínané problémy sú mnohokrát kompenzované radikálnymi  islamskými hnutiami.

Dôležitým faktom zostáva prevencia a boj proti spomínanému problému zvýšenej radikalizácie. Už v roku 2014 štáty Balkánu, na základe rezolúcie OSN, prijali novú legislatívu pre boj s terorizmom a jeho financovaním. Všetky balkánske štáty týmto krokom začali považovať organizované cestovanie do zahraničných bojových zón za nelegálne.

Problémom je iba veľmi slabé zameranie západo – balkánskych štátov na prevenciu proti terorizmu. Stále chýbajú inštitúcie, ktoré by pravidelne mapovali mieru radikalizácie, alebo ju odhaľovali  už v zárodkoch.

V neposlednom rade je treba spomenúť, že väčšina komunít na Balkáne odmieta radikálne formy Islamu alebo násilie páchané na civilistoch. V krajinách ako Kosovo, Bosna a Hercegovina a Albánsko, približne  15 – 20% obyvateľov podporuje zavedenie moslimského práva Šaría, pričom miera podpory útokov v mene Islamu je ešte menšia.

Napriek faktu, že radikálny Islam nemá na Balkáne tak početné zastúpenie ako v iných častiach sveta s moslimskou populáciou, stále predstavuje hrozbu a nemal by byť podceňovaný.

Kosovo to Have Armed Forces by 2019

Balkan Insights, North Atlantic Treaty Organization, Gazeta Express

Kosovský parlament v roku 2014 oznámil zmenu štruktúry a povinností kosovských bezpečnostných síl, pričom sa z nich má stať regulérna vojenská inštitúcia. Zároveň by malo byť kosovské Ministerstvo bezpečnostných síl pretransformované na Ministerstvo obrany. Všetky zmeny by sa mali udiať do roku 2019.

Agim Ceku, kosovský minister bezpečnostných síl vyhlásil, že ich úlohou bude chrániť suverenitu, obyvateľov a záujmy Kosovskej republiky.

Do navrhovanej zmeny je zahrnuté aj navýšenie počtu vojakov. Ceku chce zvýšiť ich počet zo súčasných 2500 v aktívnej službe a 800 záložníkov na 5000 v aktívnej službe a 3000 záložníkov.

V prípade finančných nákladov na spomínanú transformáciu bezpečnostných síl sa minister Ceku vyjadril, že Kosovo bude potrebovať o 5 miliónov Eur viac v rozmedzí rokov 2014 a 2019.

V reakcii na tento krok sa už v roku 2015 generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril, že  vytvorenie regulérnych  kosovských ozbrojených síl je výsadne vnútroštátnou záležitosťou Kosova.

Stoltenberg, pri jeho nedávnej návšteve Kosova, znova pripomenul, že postoj NATO zostáva nezmenený, a teda neutrálny k otázke vytvorenia oficiálnej kosovskej armády. Zdôraznil, že úlohou NATO je chrániť mier a stabilitu v Kosove, čo sa podľa Stoltenberga reálne vykonáva pomocou mierovej misie KFOR.

Zpracoval: Ivan Iliev

658