CBAP Monitor – V4: Leden/Únor 2017

The OPAL pipeline: controversies about the rules for its use and the question of supply security • Prospects for Compromise on Reform of the Common European Asylum System • Information Warfare in Hungary

The OPAL pipeline: controversies about the rules for its use and the question of supply security
Agata Loskot-Strachota – The Centre for Eastern Studies

Už od októbra 2016 sprevádzajú dodávky plynu cez plynovod OPAL viaceré kontroverzie. Týkajú sa stretu záujmov medzi spoločnosťami a štátmi, ale aj rozdielnych pohľadov na zvýšené využívanie plynovodu spoločnosťou Gazprom. Má to vplyv na európske trhy s plynom, najmä v oblasti strednej Európy. Môže to mať za následok zvýšenie roly Nemecka a Českej republiky ako tranzitných krajín ruského plynu do EÚ, a naopak zníženie tranzitnej úlohy Slovenska či Ukrajiny. Preto sa vynárajú otázky, ako zvýšiť konkurencieschopnosť stredoeurópskych trhov s plynom a zaistiť bezpečnosť dodávok. Európska komisia tvrdí, že napríklad v Českej republike budú negatívne dopady na konkurencieschopnosť trhu s plynom vyvážené inými reguláciami, zatiaľ však nie je jasné akými. Komisia vydala nové pravidlá pre používanie plynovodu OPAL na jeseň 2016, bola však obvinená z nedostatku transparentnosti a poľská vláda podala sťažnosť k Európskemu súdnemu dvoru. Poľská spoločnosť PGNiG sa v tejto záležitosti obrátila aj na súd v Düsseldorfe. Závažným problémom v celej tejto situácii môžu byť aj rozdielne pohľady v rámci EÚ na bezpečnosť dodávok – kým jedna skupina krajín sa snaží presadiť diverzifikáciu dodávok a zníženie závislosti na Rusku, druhá vidí importy ruského plynu ako garanciu stability a potenciálne nízkych cien.

Prospects for Compromise on Reform of the Common European Asylum System
Jolanta Szymańska – The Polish Institute of International Affairs

Od roku 2015, kedy začali byť viditeľné nedostatky Spoločného európskeho azylového systému, sa štáty Únie snažia nájsť kompromis týkajúci sa reformy systému. Mnohé štáty EÚ odmietajú prenos právomocí v azylovej oblasti na európsky level, a tak sa jednania zasekli medzi návrhom o povinných kvótach, ktorý je odmietaný viacerými členskými krajinami na čele s V4, a alternatívnymi návrhmi Vyšehradskej skupiny, ktoré zas neboli akceptované napríklad Talianskom či Maltou. Európska komisia v roku 2016 predstavila reformu azylového systému rátajúcu s automatickým prerozdeľovaním migrantov, ktorá obsahovala aj kontroverzný návrh zavedenia tzv. „solidárneho poplatku“ vo výške 250 000 € za migranta pre štát, ktorý utečencov na základe prerozdeľovacích kvót odmieta prijať. Krajiny V4 ako protinávrh prezentovali koncept flexibilnej, neskôr efektívnej solidarity, ktorý však nemôže byť braný ako komplexné riešenie problému. A tak Európska únia stále pokračuje v hľadaní kompromisu na ceste k reforme azylového systému a zhoda nebude vôbec jednoduchá. Problémom môže byť neistá budúcnosť dohody s Tureckom aj pokračujúce migračné vlny. Ako by mal teda vyzerať kompromisný azylový návrh? A aké sú riziká, ak sa zhodu medzi členskými štátmi EÚ nepodarí v najbližšej dobe dosiahnuť?

Information Warfare in Hungary
János T. Barabás – Institute for Foreign Affairs and Trade

Dá sa očakávať, že napätie medzi Rusko a Spojenými štátmi či NATO bude pretrvávať, čo môže mať za následok aj tlak na maďarskú spoločnosť. Preto začalo Maďarsko so snahami o odpoveď na potenciálne hrozby vyplývajúce z internetového priestoru, mediálnej sféry a komunikácie. Za veľmi dôležitú považuje regionálnu spoluprácu – Budapešť je súčasťou novej iniciatívy Európskej únie, ktorej cieľom je bojovať s ruskou dezinformačnou kampaňou a NATO už v roku 2015 otvorilo Strategické komunikačné centrum StratCom v Lotyšsku s podobným účelom. Maďarsko vytvorilo novú doktrínu kybernetickej bezpečnosti, ktorej základným prvkom je snaha o rozsiahlu spoluprácu v boji s dezinformáciami, keďže aj príčiny informačnej vojny sú veľmi komplexné. Hlavnou protiváhou voči ruským snahám o vplyv vo východnej a strednej Európe by mala byť kvalita života, demokracia a sloboda, ktoré sa rozvinuli po páde komunizmu. Spoločenské problémy sú však využívané rôznymi populistickými skupinami a aktérmi podporujúcimi ruský vplyv a propagandu, preto musia byť všetky európske krajiny pripravené čo najviac spolupracovať v nadchádzajúcom informačnom boji.

Zpracovala: Alžbeta Neuschlová – Junior Research Fellow

1702