FRANCÚZSKO – prístup ku strategickým podnikom
Francúzsko je zahraničným investíciám otvorená ekonomika. Je pre ňu avšak príznačný tzv. „ekonomický patriotizmus“. Krajina je stále viac a viac konfrontovaná s konkurenciou z prostredia prevažne USA, Číny a či Ruska, ktorá sa snaží investíciami získať podiely a vplyv v (strategických) podnikov.
V roku 2005 možné prevzatie spoločnosti DANONE zahraničným investorom (PEPSI) vyvolalo spoločenskú debatu o následkoch a obavu o budúcom trende straty kontroly a premiestňovania firiem. Následne 21. Septembra toho roku minister hospodárstva, financií a priemyslu, Thierry Breton, navrhuje nový právny rámec v otázke zahraničných investícii, resp. prevzatí. Začiatkom roku 2006 sa francúzska energetická spoločnosť SUEZ dostáva do podobnej situácii, kedy zo strany talianskej elektrárenskej spoločnosti ENEL hrozí prevzatie. Francúzska vláda podniká kroky smerujúce k ochrane SUEZ-u a vysiela signály, že si nepraje zahraničné prevzatie a preferuje francúzskych partnerov. Tento spor viedol ku konfrontácií až na najvyšších miestach- medzi vládami Francúzska a Talianska. Pre Francúzsko predstavovalo prevzatie hrozbu ekonomickú rovnako ako geopolitickú.
Na tieto snahy reagovalo v predošlej dekáde viacero správ adresovaných vláde či parlamentu, ktoré poukazovali na danú problematiku:
- Správa pre ministerstvo hospodárstva a ministerstvo sociálnych veci, 2008
Euromonde 2015: une stratégie europenne pour la mondialisation
- Správa pre predsedu vlády, 2003
Bernard Carayon, Intelligence économique, compétitivité et cohésion sociale, Rapport au Premiér ministre
- Správa pre ministra hospodárstva, 2008
Alain Demarolle, Rapport sur les founds suverains, Rappost au ministre de l´Économie
POZRI:http://www.ladocumentationfrancaise.fr/var/storage/rapports-publics/084000299.pdf
- Informačný podklad pre francúzsky senát, 2007
Christian Gaudin, La bataille des centres de décision: promouvoir la souveraineté économique de la Francie á l´heure de la nondialisation, Rapport d´information no. 347 (2006-2007)
POZRI: https://www.senat.fr/notice-rapport/2006/r06-347-1-notice.html
- https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/articles/new-legislation-aimed-at-regulating-takeover-bids
- https://books.google.ru/books?id=vc1MDwAAQBAJ&pg=PA271&lpg=PA271&dq=suez+takeover+enel&source=bl&ots=WQNrvv7woU&sig=nnZN9t5s_D0heurejOJvkTMEWA4&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiK4pacvt3ZAhWJ1ywKHZ_WAJc4ChDoAQgnMAA#v=onepage&q=suez%20takeover%20enel&f=false
- psp.cz/sqw/text/orig2.sqw?idd=77481
PRÁVNA REGULÁCIA
Prístup ku strategickým podnikom a ich ochrana je obsiahnutý v dekréte č. 2005-1739 z dňa 30.12.2005, kodifikovaným v čl. L151-3 a R153-1 Peňažného a finančného zákonníku. Dekrét stanovuje zvláštny režim ochrany francúzskych podnikov v rámci strategických sektorov, resp. odvedví:
- Gaming (casinos since 2012)
- Regulated private security companies
- Prevention of terrorist activities using pathogens or toxic agents
- Eavesdropping and electronic interception
- Evaluation and certification of IT systems
- Provision of computer services to public operators or sensitive infrastructure
- Dual-use technology
- Encryption
- Businesses with access to defence secrets
- Arms manufacture and trade
- Companies contracted by the defence ministry in connection with 7. to 10. above.
Článok L151-3 odstavec 1: zahraničné investície v špecifických odvetviach podliehajú schvaľovaciemu režimu. Týka sa činnosti, ktorá ohrozuje verejný poriadok, bezpečnosť alebo záujmy národnej bezpečnosti, prípadne týkajúce sa výskumu, výroby, predaju zbraní, munície a výbušnín.
DEKRÉT POZRI TU: https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000000268021&dateTexte=20180127
2006, MAREC 23. PRIJATIE EU SMERNICE/Projet de loi relativa aux publiques d’acquis
Francúzsky parlament príma nové právne predpisy, ktoré do francúzskeho právneho rámca začleňuje smernicu EU (Directive 2004/25/EC), ktorá stanovuje spoločný rámec EU v otázke ponúk na prevzatie. Jej implementácia však zachováva ustanovenia príjaté dekrétom z roku 2005, ktorý stanovuje postup pri zahraničných investíciách v citlivých odvetviach. Francúzsko však zároveň nepovinný článok 11. neimplementuje.
ZNENIE EU SMERNICE V SLOVENČINE: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX%3A32004L0025&from=FR
POZRI:http://www.friedfrank.com/siteFiles/ffFiles/060929_reforms_to_french_regulation.pdf
2008, STRATEGICKÝ INVESTIČNÍ FOND/Fonds stratégique d´investissemen
Francúzsko na konci roku 2008 založilo svoj vlastní Strategický investiční fond. Jeho úlohou bolo slúžiť pre kontrolu akcií v strategických podnikoch, predovšetkým z dôvodu zabránenia zahraničného prevzetia. V praxi to znamenalo predovšetkým poskytnutie finančnej podpory stredne veľkým spoločnostiam. To zahrnovalo napríklad zníženie úverových nákladov malých podnikov, prijatie politických opatrení pre zlepšenie finančnej situácie inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za verejné financovanie: OSEO, CDC, Strategický investiční fond, zníženie zamietnutí v poskytovaní úverov, prísnejšie podmienky pre prístup k verejnej finančnej podpore, vrátane záruk.
Strategický investiční fond vo výške 20 miliárd eur bol založený z iniciatívy vtedajšieho prezidenta N. Sarkozyho v dôsledku zhoršujúcej sa hospodárskej situácie v krajine a v dôsledku ochrany francúzskeho priemyslu. Prezident okrem iného taktiež oznámil rozsiahlejšie investice do infraštruktúry, vzdelávania a výskumu a naznačil, že i automobilový priemysel by mohol obdržať finančnú pomoc. Európska komisia preskúmala investície fondu, aby zaistila, že nebude docházať k obmedzovaniu voľného pohybu kapitálu, ktoré by mohlo viesť k právnym krokom zo strany komisie. Prezident Sarkozy deklaroval, že prvá investícia sa bude týkať leteckého dodávateľa DAHER. V rozhovoru s DAHER Sarkozy prisľúbil, že fond je pripravený k tomu, aby sa podieľal na pomoci veľkým a strategicky významným spoločnostiam, ktoré sú kvôli poklesu cien akcií vystavené prevzatiu.
Fond mimo iného investuje do dnešných dní aj do menších spoločností, ktoré majú vysoký rastový potenciál, ale majú problémy s čerpaním úverov od bank, ktoré majú strach, že im nebudú navrátene ich pôžičky. Toto gesto malo ukľudniť orgány pre hospodárku súťaž v Bruselu.
POZRI:http://www.fondssouverains.com/pages/France_Fonds_Strategique_dInvestissement_FSI-994599.html
2014, VYHLÁŠKA NA OCHRANU PROTI ZAHRANIČNÉMU PREVZATIU
Vyhláška predstavuje rozšírenie pôsobnosti dekrétu z roku 2005. Bola zverejnená v oficiálnom štátnom vestníku a poskytovala štátu omnoho väčšie právomoci zablokovať zahraničné prevzatia v odvetviach energetiky, vody, dopravy, telekomunikácií a zdravotníctva. Jedenásť segmentov dekrétu bolo doplnených o dvanásty:
- Security and continuity of supplies that are essential to public order or safety and national defence, as follows:
a) Electricity, gas, hydrocarbon or other energy supplies
b) Water supplies
c) Transport operators
d) Electronic communications
e) Installations of vital national interest
f) Protection of public health (Reporting by Tim Hepher; Editing by Andrew Callus and Peter Graff)
Tento počin mal okrem iného predstavovať prekážku pre plánovanú ponuku spoločnosti GENERAL ELECTRIC v hodnote 16.9 miliárd dolárov pre spoločnost ALSTOM. Každá podobná akvizícia bude nateraz vyžadovať súhlas ministra financií. Francúzska vláda nijak výrazne nedala najavo svoje kroky, minister financií a priemyslu Arnaud Montebourg otvorene kritizoval návrh spoločnosti ALSTOM- GE, miesto ktorej obhajoval európsku väzbu s nemeckou spoločnostou SIEMENS. Vyhlášku je tak možné vnímať priamo v kontexte daného prípadu. Spoločnosť ALSTOM stavala vysokorýchlostné vlaky, ktoré pre Francúzsko predstavujú stelesnenie svojej inžinierskej zdatnosti rovnako, ako podobnú rolu zastáva spoločnosť DANONE v potravinárskom priemysle. Vyhláška umožnila cestu k rozhovorom medzi GE a SIEMENSEM a zaistila tak viac priestoru pre francúzske požiadavky. Veto nemusí byť nutne použité, každopádne Francúzsko vďaka tomuto opatreniu získala miesto u jednacieho stolu. Vyhláška nesmerovala priamo k snahe zablokovať zahraničnú investíciu, chcela iba zabezpečiť, že strategické sektory budú chránené v záujme krajiny. Poskytnuté právomoci sú podobné tým, ktoré už existujú napríklad v USA a iných európskych krajinách, kde má prezident právomoc zablokovať určité dohody.
POZRI: https://www.cnbc.com/2014/05/15/france-issues-law-to-block-foreign-takeovers-of-strategic-firms.html
SÚČASNOSŤ
V súčasnosti sú francúzske protekcionistické nálady determinované obavami z investícií zo zahraničia (mimo EU, prevažne Čína či USA), a tiež nástupom nového amerického prezidenta D. Trumpa, ktorý predznamenáva nástup protekcionizmu, resp. „obchodnej vojny“. Vtedajší prezident Hollande, tesne pred koncom svojho volebného obdobia, kritizoval tieto snahy a označil ich ako „worse response“.
POZRI: http://www.euronews.com/2017/02/01/protectionism-and-the-french-presidential-race
Vo februári Francúzsko (spolu s Talianskom a Nemeckom) žiadajú pomoc od EK, aby sa mohli brániť nárastu zahraničných investícii smerom k ich strategickým podnikom. Požadujú prehodnotenie EU pravidiel pre zahraničné investície, resp. prevzatia zo zahraničia. Vychádzajú z presvedčenia, že zahraničný investori investujú zo strategických záujmov tej-danej krajiny (napr. snaha získať prístup k technológiám). Dôraz v správe je kladený na princíp reciprocity voči krajinám mimo EU, ktoré limitujú EU investície vo svojich krajín. Iniciatívu je potrebné vnímať v kontexte nárastu (prevažne) čínskych investícií v EU.
SÚČASNÁ VLÁDA E. MACRONA (od Mája 2017)
Nová vláda prezidenta E. Macrona na jednej strane vysiela signály smerom k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, na druhej strane zdôrazňuje potrebu navrhovania bariér na ochranu podnikov zo strategických sektorov pred zahraničným prevzatím, mimo EU/EFTA (mierne v kontraste s volebnou kampaňou). Prezident verejne hlási ochranu francúzskych podnikov pred zahraničnou súťažou. V tejto súvislosti sa spomína predovšetkým tzv. stratégia „dvoch vrstiev“
STRATÉGIA „DVOCH VRSTIEV“
Francúzsko sa snaží presadiť nové predpisy a regulácie v rámci spoločného trhu EU, v snahe lepšie ochrániť určité sektory. Na jednej strane presadzuje ochranu kontinentu pred zahraničnou súťažou, v rámci ktorej navrhuje tzv. „Buy European Act„. Ten by zahraničným investorom mimo EU „pritvrdil“ prístup ku verejným zákazkám. Zároveň navrhuje reformu, ktorá by ešte viac „zťažovala/znemožňovala“ prístup v prípade podnikov v strategických odvetviach. Okrem iného sa ako dôvod udávajú aj obavy z možnosti úniku technológii a know-how do krajín investorov, čo samozrejme predstavuje neprípustnú situáciu pre Francúzsko. Podobné iniciatívy a regulácie v niektorých krajinách EU už pritom fungujú. Francúzsko sa ale snaží o vytvorenie akéhosi celo-EU-bloku, na ktorý by sa dalo odvolávať v prípade vyjednávania so zahraničným investorom. Na strane druhej sa Francúzsko pochopiteľne snaží chrániť svoje podniky pred súťažou s ostatným EU členmi („social dumping“ a pod.)
POZRI: https://worldview.stratfor.com/article/europe-france-leads-protectionist-charge
Tieto svoje predstavy francúzsky prezident po prvý krát svojim európskym partnerom predstavil na svojom prvom EU summite v Júny 2017. Jeho európski kolegovia však „potápajú“ spoločnú iniciatívu Francúzska, Nemecka a Talianska pre sprísnenie kontroly zahraničných investícii (pozri vyššie). Krajiny ako napr. Švédsko kritizujú iniciatívu a takéto opatrenia považuje za protekcionistické a ohrozujúce tradíciu voľného obchodu. Spomínané Švédsko je súčasťou ad hoc koalície menších štátov, ktoré sú proti francúzskym snahám. Okrem neho koalíciu tvoria tiež Fínsko, Holandsko, Portugalsko, Grécko, Malta, Česko. Jedna sa predovšetkým o menšie krajiny, závislejšie na zahraničnom kapitále. Pri týchto krajinách je rovnako možné vysledovať práve nárast čínskych investícii.
“I am for free trade … but I am not for naivety.” (E. Macron)
Trojzáprah v zložení Francúzsko, Nemecko a Taliansko sa však nevzdávajú a v Júly opätovne žiadajú Európsku komisiu. Žiadosť obsahuje posilnenie právomoci v prípade, že cieľové spoločnosti sú považované za strategické a ich prevzatie financujú štátne fondy alebo agentúry.
K demonštrácií svojho postoju k problematike dochádza toho istého mesiaca, kedy E. Macron dočasne znárodňuje najväčšie francúzske lodenice STX FRANCE, aby zabránil jej prevzatiu talianskou spoločnosťou FINCANTIERI. Činí tak navzdory predchádzajúcej dohode, argumentujúc ochranou strategických záujmov Francúzska. Za svojimi vyjadreniami si prezident Macron stojí aj svojimi činmi.
Problematiku Macrom otvára aj pri svojej návšteve Číny z Januára tohto roku, kedy vyzýva Čínu k otvoreniu svojho trhu francúzskym investíciám, inak hrozí krokmi, ktoré povedú k protekcionizmu. Zdôrazňuje nerovnováhu medzi prístupom čínskeho a francúzskeho trhu ku zahraničným investíciám
K zásadnému posunu v problematike dochádza vo Februári súčasného roku 2018, kedy Predseda vlády, Edouard Philippe , ohlásil budúce rozšírenie vyhlášky o zahraničných investíciách z roku 2014, ktorá vyžadovala schválenie pre zahraničných investorov v prípade investícii do niektorých odvetví v oblasti hospodárstva a financií. Nnové rozšírenie vyhlášky bude zahrňovať kľúčové technológie: umelá inteligencia, vesmírny priemysel, ukladanie dát a pod. PACTE [Action Plan for Business Growth and Transformation] bude prezentovaný 18. Apríla 2018, kedy môžeme očakávať, že sa tieto zmeny premietnu aj do celoeurópskej diskusie o ochrane strategických podnikov.
POZRI: https://uk.ambafrance.org/2014-decree-on-foreign-investment-in-France-to-be-expanded
Zpracoval: Michal Maxim, Junior Research Fellow, CBAP
1275