CBAP Monitor: V4 – březen 2016

A View from Central Europe: Will the EU deal with Turkey work? • Summary of the Budapest Security Conference • Visegrad Cooperation on Bosnia and Herzegovina: Challenges and Opportunities

A View from Central Europe: Will the EU deal with Turkey work?

Adam Balcer, Dániel Bartha, Edit Inotai, Lucia Najšlová – Central European Policy Institute

Štyria stredoeurópski experti na Turecko vyjadrili svoje pohľady na dohodu EÚ a Turecka týkajúcu sa utečencov. Zhodli sa, že dohoda by potenciálne mohla pomôcť k zníženiu počtu utečencov prúdiacich do Európy, na druhej strane obsahuje viaceré detaily, ktoré by mohli byť problematické. Jedným z nich je aj takmer okamžité zrušenie vízovej povinnosti pre Turecko. Adam Balcer predpokladá, že opatrenia nachádzajúce sa v dohode budú veľmi ťažko implementovateľné. Okrem toho upozorňuje na európsku opozíciu voči tejto zmluve, ktorej prekáža aj čoraz viac autoritatívny režim v Turecku. Čo sa týka Českej republiky, tá síce má povesť krajiny silne obhajujúcej a podporujúcej ľudské práva v zahraničí, v posledných rokoch sa však od tohto prístupu začína odkláňať. Dohoda s Tureckom je pre ČR životne dôležitá pri riešení utečeneckej krízy a rovnako aj ako signál Turecku, že jeho šance na vstup do EÚ sú reálne. Výzvou pre fungovanie danej dohody bude aj zmena politickej situácie v Nemecku, kde je po regionálnych voľbách jasné, že Angela Merkelová so svojou stranou rapídne stráca voličské hlasy.

Summary of the Budapest Security Conference

Centre for Euro-Atlantic Integration and Democracy

25. februára 2016 sa v Budapešti odohrala bezpečnostná konferencia, ktorej sa zúčastnili poprední európski politici vrátane viacerých ministrov, ale aj experti na bezpečnostnú a obrannú politiku. Účastníci sa zaoberali najmä bezpečnostnými výzvami, ktorým v súčasnosti čelí Európa, s dôrazom na migračnú krízu, ale aj vzťahmi medzi Ruskom a NATO, či otázkou kolektívnej obrany ako prioritou Severoatlantickej aliancie. Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó zdôrazňoval nutnosť ochrany južných hraníc Európy a zmiernenia napätia v Sýrii. NATO by sa podľa neho malo rozšíriť o nových členov, reč bola najmä o Macedónsku a Gruzínsku. Macedónsky minister zahraničia však vyjadril sklamanie nad neochotou EÚ a NATO definitívne akceptovať vstup Macedónska do euroatlantických štruktúr. Viacerí odborníci sa na konferencii vyjadrili, že dobrý vzťah medzi NATO a Ruskom jednoznačne upadol do zabudnutia. Na druhej strane je však potrebné spolupracovať v záležitostiach týkajúcich sa Sýrie, Severnej Kórey či Iránu. Čo sa týka kolektívnej obrany v rámci Severoatlantickej aliancie, je potrebné vziať do úvahy, že NATO čelí dvom diametrálne odlišným hrozbám – východnej a južnej, a preto by sa pozornosť mala venovať najmä zvyšovaniu výdajov na obranu a ďalším obranným investíciám.

 Visegrad Cooperation on Bosnia and Herzegovina: Challenges and Opportunities

Tomáš Strážay, Mateusz Gniazdowski – Slovak Foreign Policy Association

V komplexnej publikácii venujúcej sa stabilizácii Bosny a Hercegoviny hodnotia v osobitnej kapitole Tomáš Strážay a Mateusz Gniazdowski angažovanie sa V4 v tomto štáte. Oblasť Západného Balkánu je zahraničnopolitickou prioritou všetkých krajín V4 a strategicky významným regiónom najmä pre Maďarsko. To sa síce zaujíma predovšetkým o Srbsko a Chorvátsko, ale keďže tieto dva štáty sú značne prepojené so záležitosťami Bosny a Hercegoviny, stáva sa aj táto krajina pre Maďarsko viac zaujímavou. Slovensko svoj záujem o Západný Balkán prejavilo najmä pôsobením uznávaných diplomatov v tomto regióne, súčasný slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí M. Lajčák bol špeciálnym predstaviteľom EÚ práve v Bosne a Hercegovine. ČR so Západným Balkánom spolupracuje najmä v ekonomickej a bezpečnostnej oblasti, a aj pre Poľsko je stabilita daného regiónu veľmi dôležitá. Na politickej úrovni sa V4 výrazne angažovala v liberalizácii vízového režimu pre Bosnu a Hercegovinu a vytvorila sa tradícia politických stretnutí vo formáte V4+BaH, ale aj V4+Západný Balkán. Do budúcnosti sa ako perspektívne oblasti spolupráce medzi V4 a Bosnou a Hercegovinou javia oblasti dopravy a rozvoja infraštruktúry, ale aj energetika. Najdôležitejšie však bude naďalej podporovať stabilitu a prozápadnú orientáciu tohto balkánskeho štátu.

Zpracovala: Alžbeta Neuschlová

695