CBAP Monitor: Spojené státy americké – březen 2016

Nine lessons for Navigating National Security • Is the United States Ready for the Next India-Pakistan Crisis? • Train, Hone, Deter Enhancing NATO’s Exercise Program

Nine lessons for Navigating National Security

Michèle A. Flournoy – Center for a New American Security

V súčasnej dobe stojí americká zahraničná politika pred mnohými výzvami, ktoré budú už o pár mesiacov konfrontovať nového amerického prezidenta či prezidentku. Medzi hlavné problémy, s ktorými sa bude musieť nová americká administratíva vyrovnať a zaujať k nim jasné stanovisko patria: Islamský štát a rastúca hrozba terorizmu a celková nestabilita regiónu, agresívnejšia ruská zahraničná politika Vladimíra Putina na Ukrajine, alebo v Sýrii, Čína ako čoraz sebavedomejšia sila v Ázii, a nakoniec zrýchľujúca sa proliferácia moderných zbraní vo svete.

Nový prezident/prezidentka sa budú musieť poučiť z predchádzajúcich zaváhaní svojich predchodcov, alebo naopak zopakovať ťahy, ktoré sa v minulosti osvedčili ako správne. Jedným z najdôležitejších prvkovovplyvňujúcichnárodnú bezpečnosť bude zostavenie tímu obklopujúceho hlavu štátu. Či už sa stane prezidentom republikán alebo demokrat, obaja nominanti by si mali uvedomiť, že svoj tím by mali budovať už teraz. Kabinet by mal pozostávať z ľudí s bohatými skúsenosťami, pracujúcimi ako jednotný tím a zdieľajúcimi zároveň  prezidentovu víziu ako udržať bezpečnosť Spojených štátov. Rada národnej bezpečnosti sa počas pôsobenia BarackaObamu a Georga Busha ml. rozrástla, a teda jej akcieschopnosť a obsadenie nemusí nutne vyhovovať novej hlave štátu. Z tohto hľadiska je podstatné, aby v prípade potreby boli zadefinované personálne zmeny a jasne stanovená či dokonca redefinovaná pozícia poradcov. Po vstupe do úradu je kľúčová informovanosť nového prezidenta/prezidentky v otázkach prebiehajúcichvojenských operácií. Vďaka týmto informáciám by mala byť aj ľahšie definovaná agenda budúceho smerovania USA vo svete. Dôležitejšie ako formulácia je však aj konkrétne presadzovanie tejto agendy, a teda bude taktiež dôležitou úlohou novej hlavy štátu kontrolovať kvalitný výkon Rady národnej bezpečnosti. Na plnenie a presadzovanie vyššie uvedených výziev bude nutný aj pragmatický a otvorený dialóg s vojenskými zložkami národnej bezpečnosti. Investícia do ľudského kapitálu a správne obsadenie jednotlivých postov sú pritom pri tejto spolupráci kľúčové.Napriek ideálnemu zoskupeniu je nevyhnutné finančné zastrešenie všetkých aktivít Rady národnej bezpečnosti. K tomu bude potrebná rozpočtová dohoda, ktorá by USA postavila do pozície, kedy by boli schopné plniť stanovené výzvy a byť lídrom medzinárodnej komunity.

Is the United States Ready for the Next India-Pakistan Crisis?

James Rupert – United States Institute of Peace

Po teroristickom útoku na indickú leteckú základňu Pathankot opäť vyeskalovalo napätie medzi Indiou a Pakistanom a celý svet očakával ako sa bude toto bezpečnostné riziko vyvíjať. V tomto prípade sa situácia obišla bez väčších odoziev, ktoré by smerovali k násilným vojenským akciám. Spojené štáty americké historicky zohrávali v indicko-pakistanských konfliktoch významnú úlohu mediátora. V súčasnosti je táto úloha ešte dôležitejšia, nakoľko v regióne má stále významnejšie postavenie aj Čína. Dôležitosť úlohy USA ešte umocňuje fakt, že obe krajiny disponujú jadrovými zbraňami, a teda zvyšujú bezpečnostné riziko.

Existuje viacero možných spôsobov, ako by USA mali postupovať pri krízach medzi Indiou a Pakistanom, každopádne nová administratíva by tento problém nemala podceniť a snažiť sa  aktívne zastávať svoju rolu. Zároveň by mala byť pripravená na nové krízy nesúvisiace s teroristickými útokmi, nakoľko obe krajiny majú medzi sebou viacero sporných tém. Do týchto udalostí sa bude pravdepodobne čoraz viac angažovať aj Čína. Vďaka tejto skutočnosti by v budúcnosti mohla byť prospešná organizácia zahrňujúca USA, Čínu, Indiu aj Pakistan na lepšie zvládanie krízových situácií. Ako úspešné budú USA v plnení úlohy mediátora, nakoniec rozhodnú ich vzájomné vzťahy s oboma krajinami.

Train, Hone, Deter Enhancing NATO’s Exercise Program

Matt Brand – Atlantic Council

Spoločné cvičenia jednotiek NATO sú nesmierne dôležitým a prospešným prvkom k zlepšovaniu správnej akcieschopnosti aliancie. Cvičebný program predstavuje výbornú príležitosť, ako si môžu jednotky aliancie nacvičiť kooperáciu, integráciu nových technológií, alebo aj pripravenosť jednotiek rýchleho nasadenia NATO. Tieto cvičenia môžu taktiež pôsobiť ako prejavenie sily, alebo dokonca nástroj odstrašenia.Riadenie takýchto cvičení je komplikovaný proces, na ktorom sa podieľajú viaceré zložky. Súčasne sa objavuje kritika na roztrieštenú organizáciu a rozdelenie zodpovednosti za takúto veľkú akciu, a aj keď tento model nie je ideálny, tak momentálne je jediný fungujúci.

Početnosť cvičení stúpla oproti roku 2012 z 90 aliančných a11 národných cvičení zameraných na Medzinárodné bezpečnostné a podporné sily na 98 aliančných a až 198 národných akcií zameraných  na široké spektrum vojenských operácií. Náklady pritom ostali rovnaké ako v roku 2012. Napriek týmto pozitívam existujú mnohé výhrady k pripravenosti jednotiek v určitých zložitých podmienkach, akým môže byť prerušenie komunikačných línií. V tomto prípade musí byť aliancia pripravená operovať aj v nevýhodnej pozícii a je neprípustné, aby akýkoľvek výpadok zapríčinil paralyzovanie jednotiek. V tomto kontexte je úloha cvičebného programu NATO nenahraditeľná, nakoľko neexistuje žiadna iná alternatíva ako sa pripraviť na krízové situácie.

Zpracoval: Milan Puchoň

1090