CBAP Monitor: Slovensko – březen 2016
Information Warfare – Europe´s New Security Threat • Vírus extrémizmu a zlomový okamih • Between non-recognition and constructive engagement: The roots and limitations of Slovakia´s position on Kosovo
Information Warfare – Europe´s New Security Threat
Tomáš Čížik – Centre for European and North Atlantic Affairs
V súčasnosti sa spojenie informačná vojna skloňuje najmä v súvislosti s ruskou propagandou a je zaujímavé sledovať, aké účinky má táto stratégia v krajinách strednej Európy či pobaltských republík. Rusko má dlhú tradíciu používania a šírenia propagandy, po anexii Krymu však ruská dezinformačná kampaň dosiahla extrémne rozmery. Napriek tomu štáty strednej Európy nevyvinuli veľké úsilie na obranu voči propagande, a tá sa zdá byť čoraz viac efektívnejšia. Základným úspechom propagandy je silná hlavná myšlienka, ktorá v prípade Ruska zahŕňa tvrdenia o agresívnom Západe, Rusku ako obeti západnej expanzie a Spojených štátoch amerických reprezentovaných NATO ako snažiacich sa o postupné ovládnutie sveta. Dôležitým faktorom je však aj dostatok finančných prostriedkov na šírenie propagandy a fakt, že veľká časť médií v Rusku je vlastnená štátom. Hlavnými cieľmi ruskej informačnej vojny je narušiť dôveru občanov strednej Európy a Pobaltia voči ich vlastným štátom a naštrbiť vzťahy medzi jednotlivými členmi EÚ a NATO. Ako sa teda voči tejto propagande brániť a je to vôbec v súčasnosti možné?
Vírus extrémizmu a zlomový okamih
Grigorij Mesežnikov – Institute for Public Affairs
Slovenský politológ hovorí o zvolení Ľudovej strany Naše Slovensko do parlamentu ako o zlomovom okamihu na slovenskej politickej scéne. Na Slovensku na rozdiel od iných krajín Európskej únie neexistuje mechanizmus, ktorý by extrémistickým stranám zabraňoval posilňovať svoju pozíciu a ohrozovať demokratický politický režim. Rôzne rasistické či protirómske nálady boli totiž doteraz štátom prehliadané. Štandardné politické strany boli výsledkom Mariana Kotlebu v parlamentných voľbách síce prekvapené, ale práve im môžeme prisudzovať istý podiel na tomto úspechu. Najmä strana SMER svojou rozsiahlou protiutečeneckou kampaňou pomohla ĽSNS a politická nestabilita na Slovensku tiež nahráva extrémistom. Kotlebova strana je zatiaľ príliš slabá na zmenu charakteru politického usporiadania, vírus extrémizmu však môže byť v budúcnosti veľmi nebezpečný.
Milan Nič, Katarína Kertýsová – Central European Policy Institute
Približne od roku 2011 sme mohli byť svedkami značného progresu vo vzťahoch EÚ a Kosova, ale aj v bilaterálnom dialógu Kosova so Srbskom. Čo sa však týka slovenského uznania Kosova ako nezávislého štátu, výrazného posunu sme sa nedočkali. Príčiny súčasného postoja Slovenskej republiky môžeme hľadať už v období prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Ten v roku 1999 povolil prelet amerických síl cez slovenské územie, a tie neskôr začali bombardovanie Srbska. Toto rozhodnutie sa v tom čase stretlo s odmietavým postojom slovenskej verejnosti, ale aj časti politickej scény. Robert Fico prevzal moc s diametrálne odlišným postojom k Srbsku a rozhodnutie neuznať Kosovo je zatiaľ na Slovensku pevne zakonzervované. Téma sa opäť dostala do povedomia pred prezidentskými voľbami v roku 2014, kedy sa Andrej Kiska vyjadril, že Slovensko by malo prehodnotiť svoj prístup ku Kosovo a posunúť sa smerom k uznaniu jeho samostatnosti. Po nástupe do úradu sa už však Kiska k tejto téme nevrátil a zdá sa, že na slovenskej politickej scéne v súčasnosti nie je politická strana ani osobnosť, ktorá by mala záujem na jej znovunastolení. Napriek tomu existujú kroky, ktoré by vláda Slovenskej republiky mohla a mala urobiť pre skvalitnenie vzťahov s Kosovom a pre možnosť, že v budúcnosti sa otázka jeho uznania opäť stane témou pre diskusiu v slovenskom parlamente.
Zpracovala: Alžbeta Neuschlová
1190