Sedem hriechov USA v boji proti mexickým drogovým kartelom
Mexiko v boji proti drogovým kartelom
Rok 2010 znamenal pre štatistiky v Mexiku nelichotivý míľnik. Počet obetí násilia spojeného s vojnou proti drogovým kartelom sa vyšplhal po prvý krát v jednom kalendárnom roku nad úroveň desať tisíc mŕtvych (15 273). Rok 2011 sa niesol v podobnom scenári a prebiehajúci konflikt si vyžiadal takmer trinásť tisíc obetí (celkovo 47 515 mŕtvych). Štatistiky sú v tomto ohľade neúprosné, pričom politické vyhlásenia o zvládaní situácie sa stávajú nemiestnym klišé, ktoré spôsobuje skôr zhoršenie ako upokojenie napätej situácie. V tomto kontexte do popredia vystupujú záujmy USA, ktoré od roku 2009 oficiálne prebrali časť zodpovednosti za dopady spojené s obchodom s drogami. Ide o čiastkovú zmenu pozície, ktorá v diplomatickej rovine síce znamená významný posun, ale zároveň naráža na stabilné problémy praktickej implementácie, ktorú „rovnocenní“ partneri nezávisle identifikujú.
Od začiatku angažovanosti Spojených štátov v Mexiku existujú principiálne problémy, ktorých rozsah vytvára začarovaný kruh násilia. Mexická vláda vynakladá enormnú snahu na boj s týmto druhom kriminality, ale dosah a rozsah opatrení obmedzujú inherentné problémy ako korupcia, socioekonomická situácia a často i sklamanie z vládnych kruhov a starých elít. USA do tohto procesu alibisticky vstupujú ako prezentovaná obeť, ktorej zásah má vynútiť vládu zákona a ochrániť vlastné záujmy. Takýto postup nie je najšťastnejší a v prípade vojny proti drogovým kartelom v Mexiku ide o zvrátenú logiku, ktorá bez zmeny základných charakteristík prostredia bude dlhodobo predstavovať boj s veternými mlynmi. Sedem hriechov USA v boji proti mexickým drogovým kartelom predstavuje principiálne prepojené bariéry, ktorých prekonanie podmieňuje posun v riešení vzájomne patovej situácie:
Kde nie je dopyt, nie je ponuka. Stratégie v boji proti obchodu s drogami sú zamerané predovšetkým na potlačenie distribúcie a zastavenie toku drog na územie USA. Chýba prevencia a prepracovaná implementácia postupov, ktoré majú podporiť dostupnosť prvotriednej liečby pre drogovo závislých a zároveň zabezpečiť dozor v priestore práce s delikventami, ktorý vyplýva z princípov probácie a podmienečných trestov.
Postoj americkej spoločnosti. Napriek diplomatickému obratu, ktorý zaujala americká administratíva, chýbajú praktické kroky pre zmenu verejnej mienky v kontexte širšej spoločnosti. Práve tá si neuvedomuje závažnosť a rozsah problému, ktorého nie je len obeťou, ale i príčinou (úzko súvisí s predchádzajúcim bodom).
Neobmedzený zdroj zbraní podmieňuje rozsah násilia. Spojené štáty nedisponujú účinnou reguláciou predaja ručných zbraní, ktoré sú následne distribuované do Mexika. Napriek snahám mexickej vlády kontrolovať predaj zbraní na svojom území, vzniká distribučný paradox, ktorý je postavený na prílive tohto tovaru z USA.
USA v boji proti nelegálnej migrácii. Vzhľadom na charakter imigračnej politiky existuje v prostredí USA obrovská komunita mexických obyvateľov, ktorí južnú hranicu prekročili nelegálne. Uzatvorené komunity sú pôsobením majority ostrakizované a posúvajú sa na okraj spoločnosti. Časť takýchto ľudí je následne ekonomickými stimulmi prinútená k spolupráci so skupinami organizovaného zločinu, čo v konečnom dôsledku vytvára začarovaný kruh vo vzťahu k väčšine.
Méridská iniciatíva. V snahe riešiť problém podpísalo Mexiko a USA deklaráciu o spoločnom postupe, ktorý má napomôcť v boji proti drogovým kartelom. Forma, ktorá v tomto prístupe dominuje, je na niekoľkých významných miestach podobná neúspešnému Plánu Kolumbia. V Latinskej Amerike tento postup získal povesť neúmerného zasahovania USA do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu, čo následne viedlo k masívnemu odporu a eskalácie vlny násilia a nesúhlasu.
Strata dôvery. Väčšina obyvateľov Mexika vníma pôsobenie USA negatívne, pričom odsudzuje postupy i vlastnej vlády. Predovšetkým v severných oblastiach predstavujú drogoví bossovia alternatívy, ktoré nahradzujú elity centrálnej administratívy. Celková strata dôvery je výsledkom postupov silových zložiek financovaných a podporovaných USA, ktoré v boji proti drogovým kartelom porušujú ľudské práva a spôsobujú stratu legitimity tohto úsilia.
Pranie špinavých peňazí. Spojené štáty americké nedisponujú efektívnymi postupmi na zabránenie legalizácie ziskov z obchodu s drogami, ktorých výnos sa vracia späť do Mexika. Tieto prostriedky následne cyklicky ovplyvňujú príliv nových zásielok drog do USA a násilné strety medzi kartelmi a vládou v Mexiku.
Zdroje
El Universal (2011): La lucha anticrimen deja 34 mil muertes en 4 años. On-line text (http://www.eluniversal.com.mx/nacion/183027.html), získané 16. 1. 2012.
Freeman, L. (2006): State of Siege: Drug-Related Violence and Corruption in Mexico Unintended Consequences of the War on Drugs. The Washington Office on Latin America. On-line text (http://www.wilsoncenter.org/news/docs/ State_of_Siege_WOLA.pdf), získané 6. 3. 2010.
Washington Post (2012): In Mexico, 12,000 killed in drug violence in 2011. On-line text (http://www.washingtonpost.com/world/in-mexico-12000-killed-in-drug-violence-in-2011/2012/ 01/02/gIQAcGUdWP_story.html), získané 16. 1. 2012.
Autor: Michal Mochťak; Foto: Michal Mochťak 2009
1557