Nové bezpečnostné hrozby a revízia Bezpečnostnej stratégie SR
Česká republika a Poľsko nedávno aktualizovali svoje bezpečnostné stratégie s ohľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu a zmenu bezpečnostného prostredia. Slovensko však s predstavením nového bezpečnostného dokumentu stále váha a zrejme sa ho dočkáme až od novej vlády – pritom potreba redefinície slovenských bezpečnostných záujmov a stavu bezpečnostného prostredia je každým dňom akútnejšia.
V súčasnosti sa Slovenská republika riadi stále platnou Bezpečnostnou stratégiou SR z roku 2005. Za obdobie desiatich rokov sa však stav bezpečnosti a charakter bezpečnostných hrozieb značne pozmenili, a preto daný dokument nedokáže adekvátne reagovať na aktuálne situácie. Od tvorcov novej stratégie sa očakáva nielen zahrnutie nových hrozieb bezpečnosti do pripravovaného dokumentu a znovuupozornenie na tie staré, ale bude potrebné redefinovať aj samotné bezpečnostné prostredie, nakoľko tvrdenie, že v bezprostrednej blízkosti Slovenska nie je pravdepodobný vojenský konflikt, už nie je správne. Úpravy bezpečnostnej stratégie by boli namieste už v roku 2010 po prezidentských voľbách na Ukrajine a následnej zmene ukrajinského politického kurzu spolu s prihliadnutím na novú Stratégiu národnej bezpečnosti Ruskej federácie z roku 2009. Zmien sa však Slovensko nedočkalo ani po vypuknutí otvoreného konfliktu na ukrajinskom území, pričom niektoré boje sa odohrali len niekoľko kilometrov od slovenských hraníc. Ak z tohto stavu nečinnosti má vyplynúť aspoň nejaké pozitívum, potom je to fakt, že Slovensko má šancu do novej stratégie zahrnúť aj hrozby vyplývajúce z propagandy, kybernetických útokov, porušovania medzinárodných dohôd a nerešpektovania záväzkov či používania stratégie hybridnej vojny – všetky tieto záležitosti naplno ukázali svoju silu práve počas ukrajinskej krízy.
S precíznou citlivosťou sa tvorcovia novej bezpečnostnej stratégie budú musieť vyrovnať so zmienkou ruských mocenských ašpirácií. Inšpirovať sa môžu v už vydaných nových stratégiách Poľska či Českej republiky – Rusko ako také v nich nie je explicitne zmienené v súvislosti s bezpečnostnou hrozbou, ale i slabší pozorovateľ pri čítaní textu daných bezpečnostných stratégií tuší, o ktorom štáte sa v nich hovorí ako o aktérovi snažiacom sa revidovať medzinárodné usporiadanie. Zdá sa, že takáto cesta by mohla byť tým správnym spôsobom, ako jasne definovať bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruskej federácie bez toho, aby došlo k narušeniu diplomatických vzťahov s touto krajinou.
V posledných mesiacoch zasiahla nevídanou silou takmer všetky krajiny Európy utečenecká kríza. Spájajú sa s ňou rozsiahle bezpečnostné riziká, avšak na konkrétne kroky riešiace utečeneckú otázku stále čakáme nielen na pôde Slovenskej republiky, ale aj celej Európskej únie. Potešujúcim počinom by bolo jasné definovanie záujmov a cieľov Slovenska v oblasti migrácie práve v novej bezpečnostnej stratégii a ponúknutie v nej jednotného pohľadu slovenských politických predstaviteľov na tento problém, avšak podľa doterajšieho vývoja situácie sa dá predpokladať, že v stratégii sa objavia len vágne pasáže týkajúce sa utečeneckej krízy, pravdepodobne v spojení so zmienkami o vzrastajúcej sile Islamského štátu a s tým spojenej hrozby terorizmu.
Očakáva sa, že v aktualizovanej stratégii sa opäť objavia aspekty, na ktoré sme mohli naraziť už v dokumente z roku 2005. Význam energetickej bezpečnosti rozhodne nemá klesajúcu tendenciu, a tak bude opäť výraznou súčasťou stratégie, rovnako ako možnosť použitia či šírenia zbraní hromadného ničenia. Otvorená bude zrejme aj otázka menovej či finančnej bezpečnosti, nakoľko kríza eurozóny v hlavnej úlohe s Gréckom dostala túto bezpečnostnú oblasť do popredia politických diskusií. V stratégii je tiež potrebné zdôrazniť vplyv nových neštátnych aktérov na svetovú bezpečnosť. Slovensko bude musieť veľmi jasne deklarovať záujem o stále sa prehlbujúcu spoluprácu na úrovni V4 a opätovne sa prihlásiť k ideám Európskej únie či Severoatlantickej zmluvy.
Analytici sa zhodujú, že pri tvorbe aj realizácii novej bezpečnostnej stratégie bude potrebná multirezortná spolupráca. Zo strany NATO sa dá očakávať tlak na tok väčšieho množstva financií do posilnenia armády či tajných služieb. No a objavili sa aj hlasy o tom, že rozpätie desiatich rokoch je pre aktualizáciu tak významného dokumentu extrémne dlhá doba. Je možné, že počas diskusií o podobe novej stratégie padnú aj návrhy na jej častejšiu aktualizáciu či prejednávanie, napríklad každoročným zákonom ako je zvykom v Spojených štátoch. Veď udalosti posledných rokov nás bohužiaľ nepríjemným spôsobom presvedčili o tom, ako sa bezpečnostná situácia môže radikálne zmeniť v priebehu niekoľkých dní.
Autor: Bety Neuschlová
1906