Ekonomický výhľad pre krajiny západného Balkánu

26. júla 2012 vydala Európska banka pre obnovu a rozvoj správu o dopade krízy na región západného Balkánu, v ktorej zhodnotila pretrvávajúcu závislosť regionálneho rozvoja na zvládanie ekonomickej krízy v eurozóne. Rast v tzv. tranzitívnych krajinách je v druhej polovici roku 2012 možné očakávať na úrovni 2,7 % s miernym zlepšením v roku 2013 (3,2 %). Tieto čísla sú výsledkom prepadu, ktorý nastal od konca roku 2011 z úrovne 4,6 % a stále ovplyvňuje lokálne definované ekonomiky regiónu juhovýchodnej Európy. Samotný prepad je výsledkom pomalého rastu ekonomických ukazovateľov európskej dvadsať sedmičky, ktorá vďaka problémom so štátmi skupiny „PIGS“ čelí vážnej ekonomickej recesii. V krajinách patriacich do regiónu západného Balkánu sa tieto problémy prejavujú odlivom kapitálu, ktorý následne zvyšuje napätie a aktivizuje konfliktné línie v ekonomickej, ale i v politickej aréne. Finančný sektor sa okrem toho stáva nestabilný následkom opatrení zahraničných bánk, ktoré v krajinách pôsobia a svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú situáciu na domácich trhoch (predovšetkým prostredníctvom ochoty požičať – úvery; hypotéky a pod.).

V kontexte krátkodobých výhľadov je v prípade západného Balkánu možné konštatovať veľkú neistotu. Ako už bolo spomenuté, je to následok globálnej finančnej krízy, ktorá je doplnená takmer výhradnou prítomnosťou zahraničných bánk v regióne a ich krokmi v snahe minimalizovať straty a dopady globálnej ekonomickej krízy. Napriek výraznejšiemu posilneniu ekonomík v roku 2011 nebolo možné zastaviť prepad, ktorý nastal predovšetkým v roku 2012. Jedinou výnimkou v rámci celého regiónu bolo Bulharsko, ktoré udržalo výkonnosť svojej ekonomiky približne na rovnakej úrovni.

Chorvátsko. Napriek plánovanému vstupu Chorvátska do Európskej únie sa ekonomická situácia v krajine zhoršuje. Výkonnosť ekonomiky v posledných dvoch kvartáloch poklesla o 0,7 % (Q4 2011) resp.  1,6 % (Q1 2012), čo sa podpísalo na jej celkovom charaktere. V súčasnosti je krajina v recesii. Rast ekonomiky sa do konca roku nepredpokladá alebo jeho vývoj bude negatívny, čo len reflektuje nízku úroveň konkurencieschopnosti. Na druhej strane je možné domnievať sa, že formálne ukončenie prístupových rozhovor, ktorých výsledkom je vstup do Európskej únie, bude v dlhodobom horizonte pôsobiť ako pozitívny signál do budúcnosti.

Albánsko. V poslednom období rástla ekonomika Albánska rýchlejšie ako v ostatných krajinách regiónu. Tento trend sa ale pomaly zastavuje následkom stagnácie hlavných trhov, na ktoré je Albánsko naviazané (Grécko a Taliansko). Podobný vzorec je možné predpokladať i v budúcnosti, pričom je jasné, že zmena môže nastať len následkom preorientovaním sa na iné trhy alebo celkovou reštrukturalizáciu ekonomík Grécka a Talianska.

Bosna a Hercegovina. Napriek pozitívnemu ekonomickému rozvoju krajiny v posledných rokoch bola domáca spotreba relatívne tlmená, a to ako následok rozpočtovej zodpovednosti a klesajúceho prílevu financií zo zahraničia (remittance). V krátkodobom horizonte môže krajina profitovať z exportu určitých materiáloch, po ktorých dopyt stále rastie – napr. železná ruda/železo alebo stavebné drevo. Tento potenciál môže vyvažovať nedostatky v iných oblastiach ekonomiky a zabrániť tak jej fatálnym prepadom v budúcnosti. Rovnako ako zvyšok regiónu i pozícia Bosny a Hercegoviny je z pohľadu komplexného ekonomického rozvoja v krátkodobom horizonte slabá.

Macedónsko (FYROM). Macedónsko zaznamenalo v prvej polovici roku 2011 nebývalý rozvoj následkom exportu, ktorý sa podobne ako vo zvyšok regiónu na konci roku spomalil. Rovnako ako v prípade predchádzajúcich krajín i Macedónsko bude v tomto roku stagnovať následkom krízy v eurozóne. HDP by malo klesnúť o 1,4 percentuálneho bodu, pričom v porovnaní s minulým rokom sa jedná o relatívne výrazný prepad.

Čierna Hora. Čierna Hora sa stále spamätáva z ekonomickej krízy, ktorá zasiahla svetové trhy pred niekoľkými rokmi. Súčasný deficit verejných financií je stále vysoký a  priemyselná výroba nebezpečne kolíše. Dôvodom pre obavy je i neistá situácia ohľadom hliníkových baní v Podgorici (Kombinat Aluminijuma Podgorica), ktoré v poslednom období vykazujú výrazné straty.

Srbsko. V súčasnosti vykazuje Srbská ekonomika niekoľko vážnych problémov, ktoré sú znásobované krízou v eurozóne a nevyriešenými spormi s okolitými štátmi. Rast ekonomiky bol v roku 2011 na úrovni 2 %, pričom tento rok sa ale predpokladá výrazný prepad. Okrem hrozieb, ktoré plynú z opatrení a rozhodnutí v rámci eurozóny, je možné označiť za relatívne vážny problém vzrastajúcu infláciu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Politická situácia po tohtoročných voľbách podľa viacerých pozorovateľov rovnako neprispela k stabilizácii krajiny a upokojeniu napätia v regióne. Ako problematické sa javí i pozastavenie programu podpory zo strany MMF, ktorý v minulosti poskytoval dôležité finančné prostriedky pre obnovu krajiny. V súčasnej situácii je možné konštatovať, že konglomerát problémov, ktoré v krajine existujú, výrazne sťažuje manévrovací priestore pre nové vládne kruhy a celkový proces ozdravovania ekonomiky.

Autor: Michal Mochťak

999