CBAP Monitor: Slovensko – květen/červen 2016

Slovakia: Migration trends and political dynamics • On the politics of Slovakia Ahead of the EU Council Presidency. Possible Scenarios for 2016 – 2017 • Migration, elections and extremism: the case of Slovak politics

Slovakia: Migration trends and political dynamics

Martin Dubéci – Globsec Policy Institute

Postoj Slovenska k migračnej kríze je definovaný viacerými faktormi, či už ide o skončenú predvolebnú kampaň, ktorá problematiku utečencov značne ovplyvnila, alebo o nedostatok historickej skúsenosti Slovenska s migráciou ale aj islamom ako takým, a v neposlednom rade o nepripravenosť verejného sektora vyrovnať sa s výzvami, ktoré migračná kríza prináša. Po parlamentných voľbách Slovensko prechádza do novej fázy domácich debát o migrácii, keďže sa zrejme skončilo obdobie politického využívania tejto témy. Okrem toho je SR pod tlakom aj kvôli blížiacemu sa predsedníctvu v Rade EÚ, kedy sa očakáva, že konštruktívne prispeje k riešeniu a diskusii o migračnej kríze na európskom leveli. Slovenské politické strany počas predvolebnej kampane zaujali voči tejto otázke rôzne postoje od rázneho odmietania utečencov, umiernenej rétoriky až k využívaniu migračnej krízy ako hlavného nástroja kampane a zisku volebných hlasov. V domácej slovenskej debate o utečeneckej kríze nesmieme zabúdať na rolu občianskej spoločnosti v podobe humanitárnych NGOs, Slovenskej katolíckej charity či neorganizovaných spontánnych kampaní a dobrovoľníkov. S tými vláda nadviazala dialóg a vytvorila pracovnú skupinu s pravidelnými konzultáciami a mechanizmami so snahou skvalitniť reakcie vlády na prebiehajúcu krízu. Slovensko však v súvislosti s migračnou krízou čakajú viaceré výzvy, medzi najvýznamnejšími prechod od emotívnej predvolebnej rétoriky ku konštruktívnemu postoju a budovanie kapacít v oblasti integrácie, humanitárnej pomoci či spolupráce medzi štátom a občianskou spoločnosťou.

On the politics of Slovakia Ahead of the EU Council Presidency. Possible Scenarios for 2016 – 2017

Vladimír Bilčík – Slovak Foreign Policy Association

O niekoľko dní sa začína historicky prvé slovenské predsedníctvo v Rade EÚ a zdá sa, že zásadne ho bude determinovať najmä výsledok britského referenda. Významné udalosti sa však môžu udiať aj na Ukrajine či v súvislosti s migračnou krízou, preto treba byť pripravení na všetko. Od brexitu či bremainu však budú závisieť ďalšie rozhodnutia a aj to, ako bude naše predsedníctvo vyzerať. Ak Briti zotrvajú v EÚ, pôjde sa podľa vopred dohodnutého postupu a začnú rozhovory o rozpočte EÚ. Ak však odídu, musí sa spustiť rokovanie o britskom vystúpení. Počas slovenského predsedníctva však budú pokračovať aj rokovania o zmluve TTIP, riešiť sa budú záležitosti jednotného digitálneho trhu alebo energetickej únie. Projekt Nordstream 2 bude citlivou otázkou, rovnako ako globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v rozhovore odpovedá aj na otázku, či je Slovensko vôbec dostatočne dôveryhodné pre európskych partnerov, aby mohlo konštruktívne viesť Radu EÚ. Kvôli postoju k migračnej kríze sa totiž všetky krajiny V4 dočkali od západných štátov značnej kritiky.

Migration, elections and extremism: the case of Slovak politics

Grigorij Mesežnikov – Institute for Public Affairs

Počas volebnej kampane pred slovenskými voľbami konanými v marci 2016 sme od mnohých politických strán mohli počuť antiutečeneckú rétoriku, a to aj – a možno najmä – medzi umiernenými stranami dúfajúcimi v zisk hlasov od radikálne orientovanej časti pravicových voličov. Za následok to malo vstup krajne pravicovej Ľudovej strany – Naše Slovensko do parlamentu s počtom hlasov trikrát vyšším, než im predpovedali predvolebné prieskumy, pritom SMER-SD najviac využívajúci migračnú krízu na zisk volebných hlasov ich získal menej než vo voľbách v roku 2012. Kým pred rokom 2015 bola migrácia marginálnou témou v slovenskej politike, so začiatkom migračnej krízy sa stala jednou z najdôležitejších súčastí predvolebnej kampane a výsledok volieb značne ovplyvnila. Strany, ktoré sa populisticky oháňali antimigrantskou rétorikou však určite nezamýšľali pomôcť svojím konaním do parlamentu ĽS – Naše Slovensko. Vírus extrémizmu je v spoločnostiach so slobodou vyjadrovania nebezpečný, a to najmä ak si umiernené politické strany osvoja jeho rétoriku. Prípad tohtoročných slovenských parlamentných volieb tak môže byť varovaním nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu.

Zpracovala: Alžbeta Neuschlová

1251